História obce - Obec Lúčka

Obec Lúčka
Oficiálne stránky obce
Prejsť na obsah

História obce

História obce
Kedy bola obec založená, sa z dosiaľ známych písomností nedá presne určiť. Vznikla však na majetku istého šľachtica Jána, alebo jeho zaťa Šimona zo Svätého Dzura, ktorý pochádzal z rodu Tekule. Podnet na vznik novej dediny Lúčka na svojom majetku niekedy po roku 1300 dali zemania Tekulovci. S ich súhlasom a v spolupráci so šoltýsom ju vybudovali novousadlíci podľa zákupného práva.
Prvá písomná zmienka pochádza z listiny Jágerského biskupa Čenadína z roku 1323. V nej sa okrem iných majetkov spomínajú aj majetky Lúčka Hrnčiar, ktorým bolo udelené privilégium vykupovať cirkevné desiatky peniazmi. Potomkovia Šimona vlastnili Lúčku do roku 1345, kedy sa jej majiteľom stal pán Kamenického hradu Rikolf. V roku 1427 boli sedliacke domácnosti zdanené od 40 port, takže Lúčka bola veľkou dedinou.

Neskôr ju získal Tomáš Tarczay. Až do roku 1558 bola Lúčka majetkom Tarczayovcov. Medzitým však dedina Hrnčiar zanikla. V roku 1558 získal Lúčku ako aj mnohé majetky Kamenického panstva Ján Dessewffy. Ale už v roku 1575 sa stal jej vlastníkom Štefan Tahy, ktorého potomci mali v nej majetky až do začiatku 20. storočia.

Dedina bola viackrát v priebehu svojich dejín zničená. Na prelome 30. a 40. rokov 13. storočia ju spustošili kráľovské vojská. V roku 1556 bola celkom zničená pri útoku na Kamenický hrad. V roku 1605 bola vypálená. Cez celé 17. storočie tu nebolo viac ako 10 obývaných domov. Po stavovských povstaniach a tureckých vojnách nastlalo v Uhorsku obdobie pokoja a mieru. V 18. storočí sa začalo sídlisko rozvíjať.
Počas prvého sčítania ľudu, roku 1786 mala obec 34 domov, z toho dva neobývané. Žilo v nich 231 obyvateľov, 39 kresťanských rodín a jedna židovská, 226 kresťanov a 5 Židov. Niekedy v polovici 19. storočia niektorí gazdovia odkúpili od zemanov pôdu.

Tento proces pokračoval, keď sa na prelome 19.-20. storočia vrátili zo zámoria niektorí obyvatelia Lúčky a za zarobené peniaze v Amerike odkúpili od posledných zemanov pôdu. V roku 1828 mala obec 32 domov a 248 obyvateľov. V roku 1900 v obci už bolo postavených 47 domov a žilo tu 224 obyvateľov. Domy boli stavané väčšinou z dreva. Jednoduchí ľudia mali drevenice prikryté šindľom alebo jednoducho slamou. Domy bohatších sedliakov mali škridlové alebo plechové strechy.

Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo tradičným poľnohospodárstvom, domácim remeslom (tesárstvom) a obchodom s obilím, neskôr i prácou v lesoch a na miestnej píle. Na sklonku 19. storočia tu zamestnávali robotníkov podnikatelia v drevárskej výrobe. V oblasti školstva do druhej polovice 19. storočia vládlo akési vákuum.
Do roku 1918 obec administratívne patrila do Šarišskej stolice.

V obci začal pôsobiť v roku 1960 Červený kríž, ako miestna organizácia Československého červeného kríža. Jej členovia sa zúčastňovali na rôznych školeniach, ale hlavne organizovali dobrovoľné odbery krvi. Mnohí z nich za bezpríspevkový odber krvi získali Jánskeho plaketu. Červený kríž ako jedna z mála organizácií v obci vyvíja svoju činnosť aj po nežnej revolúcii.

Od roku 1960 ? 1990 vyvíjal svoje aktivity aj Slovenský zväz žien.
V roku 1975 vzniklo v chotári poľovnícke združenie č. 2. V roku 2000 mala obec 36 členov.
V roku 1986 bol založený Slovenský zväz ochrany prírody a krajiny. Činnosť tejto organizácie zanikla po roku 1990.
Neoddeliteľnou súčasťou života obce sú aj včelári. Za posledných sto rokov bolo ich niekoľko v obci. V Lúčke bol najstarším včelárom Jozef Blichár. Okrem chutného medu, ktorý ponúkajú občanom, ich včely opeľujú ovocné stromy, čím sa zvyšuje ich úrodnosť.

Medzi ďalšie organizácie, ktoré vyvíjali v obci patričnú aktivitu, patria Klub dôchodcov, Zväz mládeže, Zbor pre občianske záležitosti a Dozorný výbor spotrebného družstva Jednota. Tieto, ako aj už uvedené organizácie, mali početnú členskú základňu, ich činnosť bola poznamenaná dobovým formalizmom. Boli združené v Národnom fronte, ich predsedovia sa zúčastňovali na zasadnutiach MNV hlavne vtedy, keď bolo potrebné organizovať pracovné brigády, alebo nejakým spôsobom pomôcť obci.

Najväčšiu aktivitu vyvíjali zväzáci od roku 1981 do roku 1990, kedy zväz zanikol. V rokoch 1982 až 1985 bola predsedníčkou zväzu Ľudmila Mizeráková, ktorá patrila k najaktívnejším v jeho histórii. Od roku 1981 zväz mládeže pravidelne každoročne poriadal folklórny festival "O gajdicu Andreja Mizeráka", ktorý sa stal vrcholom kultúrneho života obce v roku. Po nežnej revolúcii mládež už nemá podobnú organizáciu, ktorá by ju takto združovala a aktivizovala.

V roku 1960 bola obec elektrifikovaná. Zabudovaním dolného konca obce sa výstavba presunula do historickej časti obce na horný koniec. Tu sa po roku 1975 postupne začali búrať drevenice a stavať nové moderné domy. V roku 1999 začala výstavba novej obytnej štvrte na Vyšnom Záhumní. Dnes si občania budujú domy s bytmi prvej kategórie vybavené vodovodom, plynovým ústredným kúrením, elektroinštaláciou s elektrospotrebičmi od výmyslu sveta. Obec tak dostáva pekný moderný vzhľad. V obci sa zachovalo 13 dreveníc, z toho 6 je ešte obývaných. Na Potokoch sa zachovalo 6 dreveníc, z toho 4 sú obývané.
Na stránkach prebieha upgrade obsahu a štruktúry podľa výnosu Ministerstva financií SR o štandardoch pre informačné systémy
Posledná aktualizácia:
10.08.2020
WEB dizajn:  it-pocitace.pro
Návrat na obsah